Štýl Bauhaus vznikol v roku 1919, založil ho architekt Walter Gropius ako prvú vysokú školu dizajnu na svete. Bolo to jedno z najdôležitejších centier rozvoja úvah o štandardnom sériovo vyrábanom nábytku.
Umelecko-remeselné dielo neustále ustupovalo do pozadia pred vývojom prototypov a modelov určených pre priemyselnú výrobu. Cieľom vzdelávania v Bauhause bolo vštepenie sociálnej zodpovednosti za vytvorené diela.
Gropius vyžadoval funkčné, estetické a cenovo prístupné výrobky, ktoré možno vyrábať s minimálnymi požiadavkami na materiál a energiu, popri tom však vyžadoval aj inovácie ako odpoveď na vytváranie moderných životných prístupov.
Táto „nová jednoduchosť“ mala od roku 1924 určovať vytváranie formy v Bauhause a zdôrazňovať jeho sociálnu orientáciu, ktorú v roku 1928 zhrnul do pár slov druhý riaditeľ Bauhausu Hannes Mayer, vo svojej výzve „Potreby ľudu namiesto luxusných potrieb“. S Bauhausom je spojený vznik fenoménu medzivojnového obdobia, ktorým sa stal sedací nábytok z ohýbané kovovej rúry. Na začiatku jeho výroby stálo zlepšenie konštrukcie bicyklov, ktoré sa vyrábali práve z kovových rúrok.
Tento materiál inšpiroval roku 1925 Marcela Breuera na vytvorenie klubového kresielka Vasilly, ktorým bola odštartovaná éra kovového nábytku. Ešte v priebehu roka 1926 vytvoril Breuer sedem ďalších návrhov stoličiek, kresiel, stolov a skríň navrhnutých s použitím tohto materiálu.
Breuer si hneď od začiatku uvedomoval obrovské možnosti, ktoré pre vývoj nábytkovej tvorby trubka prináša. V patentovej prihláške Bauhausu takto vyzdvihoval nové možnosti tejto konštrukcie: „…nábytok vzniká iba zmontovaním vopred upravených rúr vyrábaných v továrni a je preto vhodný pre sériovú výrobu.“
Čoskoro vyvinuli Mart Stamm a Ludwig Mies van der Rohe nový princíp výroby bezšvíkovej oceľovej rúry, ktorý priniesol úplne nové možnosti konštrukcie a tým aj novú kompozíciu nábytku.
Pevná a zároveň pružná rúra umožňovala vznik veľmi jednoduchej konštrukcie, ktorej najdokonalejšou formou sa stala nekonečná trubka. Prevratné bolo vypustenie zadných (poprípade predných) nôh, ktoré úplne zmenilo klasickú tektoniku stoličky na štyroch nohách, keď sedenie na rúrkovej stoličke pripomínalo vznášanie. Za účelom výroby a presadenie rúrkového nábytku na trhu založil Marcel Breuer vlastnú firmu, ktorej výrobné práva predal v roku 1928 rodine Thonetov. Tí si okamžite uvedomili možnosti, ktoré táto technológia prináša a rozvoj výroby nábytku z ohýbaných oceľových trubiek patrí k druhému vrcholu ich výroby.
Už v roku 1928 uviedli do výroby Breuerovy modely stoličky B 33 a stoličky s podrúčkami B 34 a variant B 32 a B 36, ktoré chrlili v obrovských sériách. V tejto súvislosti stojí za pozornosť Breuerov komentár k výrobe týchto stoličiek, kde hovorí, že by mu jeho práca neprinášala žiadne potešenie, keby tento typ nábytku nemohol byť sériovo vyrábaný a za dobrú cenu distribuovaný širokú verejnosť.
Veľmi úspešný návrat oboch stoličiek nastal po roku 1962, kedy sa dostali spolu s ďalšími Breuerovými návrhmi do výrobného sortimentu talianskej firmy Gavina a dnes sa s nimi opäť stretneme vo výrobnom sortimente nemeckého Thoneta.