Nábytok v štýle Bauhausu


Štýl Bauhaus vznikol v roku 1919, založil ho architekt Walter Gropius ako prvú vysokú školu dizajnu na svete. Bolo to jedno z najdôležitejších centier rozvoja úvah o štandardnom sériovo vyrábanom nábytku.

Umelecko-remeselné dielo neustále ustupovalo do pozadia pred vývojom prototypov a modelov určených pre priemyselnú výrobu. Cieľom vzdelávania v Bauhause bolo vštepenie sociálnej zodpovednosti za vytvorené diela.

Gropius vyžadoval funkčné, estetické a cenovo prístupné výrobky, ktoré možno vyrábať s minimálnymi požiadavkami na materiál a energiu, popri tom však vyžadoval aj inovácie ako odpoveď na vytváranie moderných životných prístupov.

Táto „nová jednoduchosť“ mala od roku 1924 určovať vytváranie formy v Bauhause a zdôrazňovať jeho sociálnu orientáciu, ktorú v roku 1928 zhrnul do pár slov druhý riaditeľ Bauhausu Hannes Mayer, vo svojej výzve „Potreby ľudu namiesto luxusných potrieb“. S Bauhausom je spojený vznik fenoménu medzivojnového obdobia, ktorým sa stal sedací nábytok z ohýbané kovovej rúry. Na začiatku jeho výroby stálo zlepšenie konštrukcie bicyklov, ktoré sa vyrábali práve z kovových rúrok.

Tento materiál inšpiroval roku 1925 Marcela Breuera na vytvorenie klubového kresielka Vasilly, ktorým bola odštartovaná éra kovového nábytku. Ešte v priebehu roka 1926 vytvoril Breuer sedem ďalších návrhov stoličiek, kresiel, stolov a skríň navrhnutých s použitím tohto materiálu.

Breuer si hneď od začiatku uvedomoval obrovské možnosti, ktoré pre vývoj nábytkovej tvorby trubka prináša. V patentovej prihláške Bauhausu takto vyzdvihoval nové možnosti tejto konštrukcie: „…nábytok vzniká iba zmontovaním vopred upravených rúr vyrábaných v továrni a je preto vhodný pre sériovú výrobu.“

Čoskoro vyvinuli Mart Stamm a Ludwig Mies van der Rohe nový princíp výroby bezšvíkovej oceľovej rúry, ktorý priniesol úplne nové možnosti konštrukcie a tým aj novú kompozíciu nábytku.

Pevná a zároveň pružná rúra umožňovala vznik veľmi jednoduchej konštrukcie, ktorej najdokonalejšou formou sa stala nekonečná trubka. Prevratné bolo vypustenie zadných (poprípade predných) nôh, ktoré úplne zmenilo klasickú tektoniku stoličky na štyroch nohách, keď sedenie na rúrkovej stoličke pripomínalo vznášanie. Za účelom výroby a presadenie rúrkového nábytku na trhu založil Marcel Breuer vlastnú firmu, ktorej výrobné práva predal v roku 1928 rodine Thonetov. Tí si okamžite uvedomili možnosti, ktoré táto technológia prináša a rozvoj výroby nábytku z ohýbaných oceľových trubiek patrí k druhému vrcholu ich výroby.

Už v roku 1928 uviedli do výroby Breuerovy modely stoličky B 33 a stoličky s podrúčkami B 34 a variant B 32 a B 36, ktoré chrlili v obrovských sériách. V tejto súvislosti stojí za pozornosť Breuerov komentár k výrobe týchto stoličiek, kde hovorí, že by mu jeho práca neprinášala žiadne potešenie, keby tento typ nábytku nemohol byť sériovo vyrábaný a za dobrú cenu distribuovaný širokú verejnosť.

Veľmi úspešný návrat oboch stoličiek nastal po roku 1962, kedy sa dostali spolu s ďalšími Breuerovými návrhmi do výrobného sortimentu talianskej firmy Gavina a dnes sa s nimi opäť stretneme vo výrobnom sortimente nemeckého Thoneta.

Rozveseľte jeseň farebným nábytkom


V pochmúrnych jesenných a zimných dňoch trávime viac času doma než v lete, ktoré väčšinou trávime na čerstvom vzduchu. To tiež býva dôvodom prečo sa práve v tomto období viac zamýšľame nad tým, ako vylepšiť náš interiér.

Nebojte sa pustiť si do domu veselé farby a materiály a rozsvietiť tak miestnosti v doposiaľ netušených odtieňoch.  V týchto dňoch, keď na nás dolieha nedostatok prirodzeného svetla a slnečných lúčov, je najvhodnejšie obdobie nechať cielenie pôsobiť na našu psychiku silu farieb. Vyberajte si z teplého spektra farieb.

Žltá farba

Táto farba patrí medzi najobľúbenejšie. Možno je to tým, že nám pripomína slnko a leto. Žltá farba má však aj tú schopnosť, že nás nabíja energiou. Bude nám nápomocná v prípade, že potrebujeme podporiť našu kreativitu či rozumovú činnosť.

Žltú farbu ľudia volia najviac do kuchyne. A dobre robia, tam sa totiž aj najlepšie hodí. Ďalšími vhodnými miestnosťami, kde môžeme túto farbu použiť, sú pracovňa či detská izba. Farba slnka v nás prebúdza emócie, preto by sme ju v žiadnom prípade nemali voliť do spálne, mohlo by sa nám totiž zle zaspávať.

Červená farba

Pokiaľ patrí medzi vaše obľúbené farby červená, teda farba života, energie a vášne, môžete si s ňou vymaľovať napríklad obývačku. Alebo si kúpte červenú sedaciu súpravu. Táto farba taktiež podporuje chuť do jedla, preto je vhodná napríklad do jedálne či kuchyne. Bolo by však vhodné zvoliť k nej ešte inú farbu steny, pretože samostatne môže vyvolávať dojem stiesnenosti.

Oranžová farba

Ak potrebujete dodať sebavedomie, stabilitu alebo si aktivovať zmysly, je pre vás tou správnou farbou práve oranžová. Obklopení touto farbou sa cítime akosi bezpečnejšie. Takto vymaľovaná miestnosť na nás pôsobí útulne a teplo. Oranžovú teda môžete použiť do obývacej izby, dá sa však použiť i v kuchyni.

Od celku k detailu

Pri renovácii alebo len maľovaní stačí do bytu kúpiť pár zaujímavých kúskov nábytku, aby ste si dopriali zmenu, ale pritom sa stále cítili ako doma. Ľahkému uskutočňovaniu zmien nahráva i vývoj materiálov na výrobu nábytku. Ten ide rok čo rok dopredu a materiály, ktoré boli ešte pred rokom pre výrobu nábytku utópiou, sú dnes bežné.

Najlepšie je tento vývoj badať pri stoličkách. Sú to práve ony, na ktorých výrobcovia najradšej skúšajú nové materiály, farby a tvary. Vymeniť stoličky je pritom jednoduchý spôsob, ako vo svojom obydlí urobiť finančne pomerne nenáročnú, ale viditeľnú zmenu.

Všetky farby, ktoré sú obvyklé pre nové materiály, sú už niekoľko rokov moderné pre všetky rôzne bytové doplnky. Dekoračné látky, koberce, misky, vázy, prestierania, rámy obrazov a ostatné doplnky. Vďaka tomu môžeme farebne prepojiť nové kusy nábytku s ostatnými doplnkami.

Pokiaľ nechcete kupovať nové vybavenie bytu, ani jednotlivé kusy nábytku, stačí ak si v optimistických farbách zaobstaráte doplnky alebo kvety vo veselých farbách. Uvidíte, že potom budete omnoho lepšie znášať nevľúdne jesenné počasie. Skúste to!

Nábytok čistých tvarov


Purizmus je umelecký smer z obdobia rokov 1918 až 1925. Vydaním manifestu Apré le cubisme (Po kubizme) ho založili francúzsky maliar A. Ozenfant spolu s architektom LeCorbusierom. Tento nový smer potom propagovali v revue L’Ésprit Nouveau.

Hlavným trendom je harmónia farieb a tvarov. Purizmus uvádza do architektúry nové farby: pálenú sienu, ultramarín či svetlo zelenú.

V protiklade k syntetickému kubizmu predstavitelia purizmu usilovali o návrat ku kubistickým počiatkom. Podľa teórie purizmu má byť výsledného architektonického, ale i nábytkárskeho diela dosiahnuté s čo najmenšími prostriedkami. Dôraz je kladený na konštrukciu a zbavenie sa tvarov v architektúre (uplatnenie primárnych geometrických telies) tak v celku, ako i v detailoch.

Symbolom nového umenia sa stal stroj ako výraz dokonalosti a odstránenia všetkého, čo nevyplýva z jeho funkcie. Purizmus vychádzal z presvedčenia, že nábytok je nástroj, ktorý má slúžiť ľudským potrebám, preto má zodpovedať každodenným, konštantným a pravidelným funkciám.

Puristické princípy boli prijaté a dotvorené funkcionalizmom. Absencia dekorácií a geometrická triezvosť puristických diel však neznamená opustenie estetického cieľa, ten bol naopak v porovnaní s eklektickou architektúrou skôr vystupňovaný vysokými nárokmi na kompozíciu a proporcie plných a prázdnych plôch a na ich vzájomné kompozičné vzťahy.

Charakteristické sú precízne detaily, uvoľnené vnútorné priestory, transparentné a plné svetlá, súlad architektúry s nábytkom z kovových chrómových trubiek.

Významnými predstaviteľmi puristických tendencií boli okrem Le Corbusiera a A. Ozenfanta hlavne architekti združení v holandskej skupine De Stijl.

Vodná posteľ? Sexuológovia hovoria nie


Posteľ môže mať mnoho podôb. Okrem klasických postelí s matracom existujú aj vodné postele, ktoré dajú vášmu spánku celkom nový rozmer.

Vodné postele už nie sú tým, čím bývali v minulosti – tie dnešné sú zdokonalené a premyslené do posledných detailov, takže na rozdiel od tých v minulosti sľubujú skutočne kvalitný spánok.
Ako sa spí na vodnej posteli?

Hlavnou výhodou vodných postelí je rovnomerné rozloženie váhy tela, čo minimalizuje potrebu neustále sa počas spánku prehadzovať z boka na bok. Nikde vás nič netlačí, ste krásne uvoľnený a tým aj ľahšie a rýchlejšie zaspíte.

Tieto postele sú zároveň z hygienického hľadiska najvhodnejšie, keďže vo vodných matracoch sa roztoče držať nebudú (i keď v posteľnej bielizni sa, samozrejme, tieto malé potvorky vyskytovať zrejme budú).

Nemusíte sa báť chladu, pretože vodné matrace sú vyhrievané elektrickou energiou, ich optimálna teplota je okolo 28 stupňov Celzia. Na vodnej posteli sa teda budete skutočne cítiť ako v bavlnke, zbavíte sa napätia a vaše telo sa pred spánkom pekne uvoľní. Príjemné teplo vás iste poteší najmä počas zimných mesiacov. Tieto postele spravidla disponujú aj záložným zdrojom pre prípad výpadku elektriny.

Je to vhodná alternatíva pre ľudí trpiacich bolesťami chrbtice, iste ju ocenia i budúce mamičky. Aj pacienti dlhodobo pripútaní k lôžku by mali na vodnej posteli väčší komfort, pričom je to aj dobrá prevencia proti preležaninám. Výhodou je aj dlhá životnosť vodných postelí – vodný matrac sa nevyleží a navyše sa ľahko udržiava.

Sexuológovia sú proti…

Tak ako všetko, aj vodné postele majú svoje nevýhody. Azda najznámejším negatívom je ich „antikoncepčný“ účinok, nakoľko spanie na príliš teplom podklade neprospieva mužským spermiám a mohlo by negatívne vplývať na mužskú plodnosť. Pri dodržiavaní odporúčanej teploty by však toto riziko malo byť len veľmi malé.

Okrem toho sú tieto postele alebo matrace ťažké, takže manipulácia s nimi nie je vôbec ľahká záležitosť. Navyše sú aj veľkou záťažou pre podlahu.

V niektorých prípadoch môže dôjsť aj k poškodeniu a následnému vytečeniu vody z matraca, čo určite nie je nič príjemné (i keď podľa výrobcov je u väčšiny dnešných moderných postelí toto riziko veľmi nízke).

Keďže posteľ je vyhrievaná elektrickou energiou, zrejme to pocítite aj na svojich účtoch za energiu.
Vodné postele majú istotne viacero výhod a predstava ustlať si na takej je pre mnohých z nás lákavá. Ak sa rozhodnete zaobstarať si ju, najlepšie je poradiť sa o vhodných modeloch so skúsenými výrobcami alebo predajcami.

Postele šetrné k priestoru


Väčšine z bežných rodín by sa iste hodilo ušetriť nejaký ten priestor v byte. Ak práve neoplývate priestranným bytom či rodinným domom, potom vám môžu poslúžiť nasledovné informácie o priestor šetriacich posteliach. Vďaka nim sa dá vyriešiť nejedna priestorová otázka v interiéri.

Stavte na vyvýšenú posteľ

Aby vám posteľ nezaberala priestor len tak zbytočne, je dobré rozhodnúť sa pre posteľ vyvýšenú. Týmto spôsobom totiž nestratíte miesto pod ňou, miesto, ktoré môžete využiť na rôzne účely podľa potreby.

Ak ide napr. o detskú izbu, môžete tam umiestniť hrací kútik, či písací stôl pre školáka. V inej miestnosti tam zas môže vzniknúť malá pracovňa a podobne. Dnešný trh je veľmi bohatý, a čo sa týka postelí ponúka široké možnosti. Stačí si prezrieť ponuku v rôznych obchodoch, a ak sú vaše predstavy predsa len odlišné, je možné nechať si takúto posteľ vyrobiť na mieru podľa vášho gusta.

Pod posteľou poličky?

Možno ste už videli posteľ, ktorá využíva svoju spodnú časť na umiestnenie zabudovaných skriniek či zásuviek. Je to veľmi praktické riešenie, nakoľko vďaka nemu získate potrebný priestor pre uloženie rozličných vecí – či už oblečenia, kníh, hračiek alebo iných drobností, pritom však nezaberiete žiaden extra priestor.

Vysúvacie postele

Pomerne obľúbené sú aj vysúvacie postele. Ide o systém dvoch alebo troch lôžok, ktoré sa vysúvajú dopredu. Tento systém šetrí miesto počas dňa, kedy zaberá priestor pre jediná posteľ. Treba však počítať s tým, že na vysunutie jedného či dvoch ďalších lôžok je potrebná dostačujúca plocha. Veľa teda závisí od konkrétnej dispozície miestnosti.

Posteľ v skrini

Nebojte sa, neznamená to, že by ste sa mali na spánok ukladať do skrine. Ide o lôžka, ktoré sa dajú vyklopiť zo skrine. Tieto postele nájdete na trhu v podobe dvoj- a jednolôžok, nájsť sa však dajú i také, ktoré pozostávajú z celej zostavy nábytku (napríklad spálňovej steny). Cez deň teda posteľ nevidíte a zbytočne vám nezaberá cenný priestor, na noc si ju potom jednoucho vyklopíte zo skrine.

Ak potrebujete ušetriť miesto, pomôžu vám v tom okrem iného aj vhodne zvolené postele. Možností je síce veľa, ale ak si ani spomedzi širokej ponuky nedokážete vybrať, stačí svoje predstavy a požiadavky vložiť do rúk skúsených odborníkov, ktorí vám vyhotovia „úspornú“ posteľ na mieru.


Secesia je stále in


Koniec 19. storočia prináša snahu vytvoriť čosi nové. Pre všetkých secesných architektov bola charakteristická snaha vytvoriť komplexné dielo.

Ich návrhy sa preto neobmedzovali len na budovu, ale pamätali i na všetok mobiliár, vrátane drobných predmetov bytového vybavenia. Treba však podotknúť, že mnoho umelcov zaoberajúcich sa navrhovaním nábytku nevychádzalo z tradičnej techniky stolárskeho remesla. To viedlo k nezaujatému zaobchádzaniu s drevom ako materiálom, a tým i k novým, často fascinujúcim tvarom.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že sa dajú rozlíšiť tri hlavné prúdy secesie – podľa najdôležitejších predstaviteľov – Anglicka, Francúzska a Nemecka – pričom raná fáza secesie na našom území je najbližšia tej francúzskej, ale napríklad secesia v Rakúsku sa zas svojim poňatím približuje tej anglickej.

Anglicko

Pre secesný nábytok z Anglicka je charakteristická prísna, vecne triezva tvorba s pevnými líniami, len malým množstvom naznačených kriviek a veľmi úsporným použitím ornamentov. Čierne morené drevo, krémovobiele plochy brúseného laku a malé ornamentálne vložky z ružového a fialového tónovaného skla, perlete či emailu, sú pre tento nábytok typické.

Francúzsko

Vo Francúzsku ešte secesia dýcha rokokom, pritom sa však neopakuje v detailoch. Jej elegantne plynúce krivky pripomínajú viac rastlinné stvoly a kytice kvetov, ktoré popierajú akýkoľvek vzťah ku konštrukcii. Všetko je ornamentom. Tento prístup je typický aj pre územie Čiech a čiastočne aj Slovenska.

Nemecko

Nemecká secesia sa vyznačuje výnimočnou šírkou foriem a veľmi individuálnymi prejavmi. Hlavnú úlohu pritom má stále ornament a taktiež hra s kontrastmi najrôznejších materiálov ako sú výrazné dreviny, kovy, sklo, koža, brúsené laky a ďalšie.

Nábytok inšpirovaný dejinami


Obdobie medzi rokmi 1850 až 1910 sa nazýva historizmom. Intenzívny záujem o vlastné kultúrne dejiny a s ním spojená vlna až blúznivo romantického nadšenia pre stredovek, nachádzala svoj odraz aj v súdobej nábytkárskej tvorbe.

Prvé stroje na spracovanie dreva a predovšetkým možnosť strojovým lúpaním a rezaním vyrábať veľmi tenké dyhy, otvorila stolárskemu remeslu nové možnosti.

V novo vznikajúcich továrňach na nábytok sa pracovalo nie len racionálnejšie, ale taktiež s novým repertoárom technických noviniek. To viedlo na jednej strane k výraznému zlacneniu výroby, čo sa ukázalo byť nutné vzhľadom k dopytu po lacnom nábytku pre široké ľudové vrstvy na nových predmestských sídliskách, na druhej strane však prispelo aj k neobmedzenému rozšíreniu historizujúceho tvaroslovia.

To zohrávalo úlohu najmä pri nábytku určenom majetnejším vrstvám. K jeho výzdobe boli používané všetky historické tvary a ich kombinácie.

V polovici 19. storočia si napríklad meštianske vrstvy v Rakúsku obľúbili rokokové tvary čoby pokračovanie biedermeieru, pričom línie tohto nábytku boli často prehnané a málokedy dosahovali elegancie pravého rokoka.

V posledných desaťročiach onoho storočia sa dobový vkus menil, v meštianskych interiéroch sa siahalo po prvkoch renesancie. Pretože sa nábytok vo svojej základnej konštrukčnej podobne nezmenil, bola to ornamentálna výzdoba, ktorá u novorenesančného nábytku pôsobila ako odlišujúci faktor.

Módou však bolo aj vlastníctvo slohovo čistého nábytku, ktorého dekor bolo možné presne označiť: tirolská gotika, flámsky barok, talianska raná renesancia a podobne.

Najdrahší kus nábytku na svete


Viete koľko stojí najdrahší kus nábytku na svete? A tušíte ako vyzerá? My vám na tieto otázky prinášame odpovede.

Ako sa dalo čakať, ide o starožitnosť. Volá sa Badmintonov kabinet a pochádza z roku 1726, kedy vznikol na objednávku Henryho Somerseta, vojvodu z Beaufortu.

Jeho vytvorenie trvalo šesť rokov a na splnení predstavy zadávateľa sa podieľalo tridsať remeselníkov. Vytvorili ho z ebenu, bronzu a pietra dura, čo je cudzokrajný názov pre intarzovaný mramor.

Do dražby sa dostal tento vzácny kus nábytku po prvýkrát v roku 1990. Vtedy bol v aukčnej sieni Christie’s predaný za rekordných 15 miliónov dolárov. To však stále nebolo všetko!

U svojho nového majiteľa sa totiž dlho neohrial a už o štrnásť rokov neskôr sa v tej istej sieni ocitol po druhý raz. Tentokrát sa jeho cena vyšplhala na viac ako 36,6 milióna dolárov, vďaka ktorým dnes stojí v Múzeu Liechtensteinovcov vo Viedni.

Sektor a naše obývačky


Obdobie po prvej svetovej vojne prinieslo nevídane optimistické nádeje v nový začiatok. Bolo sprevádzané nezvratnými spoločenskými a hospodárskymi zmenami, ktoré sa prehnali naprieč starým kontinentom. Tie sa museli zákonite odraziť aj v produkcii nábytku. Zmeny sa síce nepopierateľne prejavili aj na jeho dizajne, zatienilo ich však niečo, čo určuje charakter celého tohto priemyslu až do dnešných dní.

Staré verzus nové

Pri predstave nábytku z čias Rakúsko – Uhorska si ešte mnohí z nás predstavia čosi charakterizovateľné kráľovskými dcérami, o ktorých belostné, prácou nepoškvrnené rúčky, sa uchádzajú švárni šľachtici či iní urodzení páni. Kdesi okolo sa už síce potulovalo aj rastúce meštianstvo obklopené masami chudoby, ich dosah na vývoj nábytku však tomu nezodpovedal.

Vtedajšie bytové zariadenie nebolo iné. Skutočné trendy sa väčšine populácie vyhýbali, a za honosnými stolmi, kde akoby miera dekorácií šla ruka v ruke s kvalitou a honorom, ktorý mali vzbudzovať, vysedávali ľudia s modrou krvou, kde-tu doplnení o dosiaľ nerozmernú strednú triedu. Svet „po“ však mal byť iný…

Dizajn pre široké masy

Tvorcovia nábytku v Československu dvadsiatych rokov minulého storočia sa s nadšením vrhli do odhadzovania nánosov minulosti, do sveta neviazaného niekdajšími konvenciami, do sveta, na ktorom sa čoraz viac zrkadlí technologický pokrok. Ten mal v nemalej miere ovplyvniť aj navrhovanie a napokon aj cieľovú skupinu nábytku dodnes.

Hoci sa nábytok po vojne naďalej vyznačoval bujnými tvarmi typickými pre časy minulé, novátorské dizajnérske prístupy sa tomu rozhodli urobiť prietrž, a zbaviť tak bytové zariadenie prebytočných ozdôb. Boom priemyslu zároveň prispel k rozvoju nábytkárstva vo veľkom.

Jednou z prvých lastovičiek tejto éry – po predvojnovej továrni Thonet – sa stali najmä U.P. závody spájajúce viacero menších producentov do jednej akciovky, ktorá zamestnala viac ako päť stovák zamestnancov. Spoločnosť priniesla do republiky najnovšie trendy reprezentované hlavne celkom novým prístupom k nábytku a jeho predaju. Priniesla sektor.

Revolučný sektor

Sektor sa po prvý raz objavil za Atlantikom ešte v predchádzajúcom storočí. Oproti nerozdeliteľným masívnym kompletom umožňoval sektorový nábytok množstvo variácií usporiadania tých istých nábytkových setov, či už v závislosti od dispozície bytu alebo finančných možností záujemcov.

Práve v nemajetnejších vrstvách totiž firma objavila potenciál. Zrejme si jej stratégovia uvedomili, že aj ľudia, ktorí by inak na kvalitný nábytok nenašli financie, by si takto mohli kupovať skrinky po jednej, a len v množstve, ktoré by potrebovali. To sa ukázalo ako prezieravý krok.

Sériová výroba pre menej bonitných zákazníkov firme umožnila znižovať náklady a skrz ne aj výslednú cenu nábytku. Priemyslové nábytkárstvo v Československu tak uzrelo svetlo sveta, a otvorilo cestu kvalitnému bytovému zariadeniu v obydliach našich starých rodičov, rodičov i nás.

Komoda je opäť hit


Nie je presne známe aký je pôvod slova komoda, ale ponúka sa španielske slovo cómodo, čo znamená pohodlný. Ukladanie vecí do tohto kusu nábytku je skutočne pohodlné a prehľadné.

Tento kus nábytku vznikol podobne ako ostatné úložné systémy z jednoduchej truhle, ktorú poznali už staroveké národy. Na rozvoji nábytkového dizajnu sa najviac podieľali Francúzi, Taliani a Španieli.

Pre komodu boli spočiatku príznačné tri veľké zásuvky. Zásuvky vznikli z potreby prehľadnejšie uschovávať vnútorný obsah a tento princíp je pre komodu typický dodnes. Počet zásuviek rástol, premieňala sa ich veľkosť a usporiadanie.

Práve pre svoju praktickosť bývali komody v posledných storočiach často začleňované do spální, kde slúžili k ukladaniu posteľnej bielizne. Niekedy mala takáto komoda práve sedem zásuviek akoby pre každý deň v týždni jednu.

Dnes ich nájdete kdekoľvek v byte: v hale alebo predsieni, v jedálni, ale taktiež v pracovni, obývačke a samozrejme v spálni. Jej tvar, vnútorné usporiadanie a obzvlášť vonkajší vzhľad sa prispôsobujú danému účelu.

V spálni obvykle slúži ako perinák, v pracovni na uschovávanie dokumentov a v jedálni je určená k odkladaniu riadu a doplnkov k stolovaniu. Dokonca sa vyrábajú aj prebalovacie komody, na ktorých pohodlne prebalíte svojho maličkého potomka.

komoda dokáže oslobodiť od neporiadku spôsobeného mnohými drobnosťami. Navyše môže stáť kdekoľvek samostatne a ladiť s okolitým prostredím, alebo môže vynikať ako veľmi nápadný prvok. Starožitnú komodu môžete dobre začleniť do moderného prostredia.
1 2 … 13 14 15 16 17 18 19 20 21
  • Všetko o bývaní