Plavíme sa svetom 21. storočia, obklopení súčasnými modernými vecami. A predsa. Čo nás vedie k tomu, aby sme si kupovali starožitné kusy nábytku?..
Podmanivá krása starých čalúnených stoličiek, vitrín, príborníkov či skríň nás okúzli natoľko, že si ich umiestnime do moderného interiéru medzi kusy súčasného nábytku. Čím si získali našu pozornosť? Snáď je to spomienka na rodinné korene, snáď úcta k ručnej precíznej práci starostlivo navrhnutého každého kusu. Alebo je to proste len krása, ktorá z jednotlivých exemplárov vyžaruje. Za starožitný nábytok sa pokladá ten, ktorý je starší než päťdesiat rokov, ale zaujímavé a hodnotné sú tiež výnimočné designérske kusy, ktorých vek ešte päťdesiatku nepresiahol.Závan dávnej minulosti
Z pohľadu histórie sa tvarovanie hmoty, technológia výroby a funkčnosť nábytku neustále menia. Štýl nábytku bol vždy v súlade s architektonickým slohom a preberal jeho prvky. Technika výroby zažila vlastné prebudenie v neskorej renesancii a baroku, v období, kedy sa objavila intarzia a nároky na pohodlné bývanie boli stále väčšie. Nové inšpirácie potom prišli s obdobím empíru, kedy sa čerpali vzory z antiky a nábytok sa zjednodušil. Veľký dosah mal štýl biedermeier, ktorý presiakol do všetkých spoločenských vrstiev.
Na nábytok šľachty sa používali exotické dreviny a zložité intarzie, pre meštianske domácnosti orechové či čerešňové drevo. V ľudovom nábytku sa presadila maľba, ktorá bola akousi náhradou drahých povrchových úprav. Nástup obdobia secesie ešte stále presadzoval množstvo ozdobných prvkov, ktoré v ďalšom vývojovom slede potlačila jednoduchosť v tvarovaní i výrobe a účelnosť. Súčasná tvorba štýlového nábytku sa často inšpiruje imitáciou či kopírovaním týchto historických slohov. Jednotlivé kusy sú však samozrejme vyrábané sériovo za podstatne nižšie ceny. Ich tvorbou sa pýši najmä Španielsko a Taliansko patriace ku špičke výroby tohoto druhu nábytku.
Moderné starožitnosti
Napodobeniny starých štýlov si stále držia miesto v rebríčku obľúbenosti. Sú vyrábané sériovo, bez kopírovania vonkajšej podoby dávnych interiérových prvkov vtedajšej technológie. Sú zložené väčšinou z dyhovanej latovky alebo drevotriesky upravené syntetickým lakom. Intarzia i drevorezba je zhotovená tiež pomocou strojov, ale i napriek zjednodušenej výrobe je ich cena pomerne vysoká. Inou kategóriou sú repliky vyrábané malými firmami. Niektoré tiež nahradzujú masív latovkou či drevotrieskou a ponúkajú rôzne podoby starožitného nábytku, iné používajú rovnaký materiál a dodržiavajú technológiu s rovnako vypracovanými spojmi ako kedysi a vytvárajú tak dokonalé repliky.
Tie sú vytvárané v deväťdesiatich percentách ručne. Pri niektorých replikách sa objavuje problém s vlastnou výrobou, ku ktorej bola kedysi potrebná šablóna. Pokiaľ sa nezachovala, nie je z čoho vychádzať. Musí byť zachovaný aspoň jeden kus nábytku, aby sa podľa neho vyrobil ďalší. Inak nastáva dlhé hľadanie potrebných dokumentov a výkresov na príslušných miestach. Nový domov pre starožitnosť Každý záujemca o starožitnosť inklinuje k rôznym historickým obdobiam, ale i tak sa dá vyhlásiť, že každé z nich sa občas stane súčasťou módnej vlny. Vtedy sa zvýši dopyt po konkrétnom štýle a, samozrejme, cena. Výber nábytku súvisí nielen s našou predstavou o ňom, ale aj s priestorom, v ktorom ho chceme umiestniť. Pritom beriem ohľad na celkové zariadenie. Napríklad do menšieho priestoru sa viac hodí nábytok z obdobia biedermeier či secesie pre svoje subtílnejšie tvarovanie.
Ale kusy zo staršieho obdobia, ako je empír, baroko či rokoko sú dosť objemné a potrebujú miesto vo veľkom priestore. Niekedy postačí jediný solitér, ktorý zapôsobí. Je potrebné ale odhadnúť mieru, aby sa v priestore nevytvorilo napätie medzi moderným a starým, ale naopak harmónia. Aby dlhé putovanie osudmi starého nábytku bolo úplné, musíme sa dozvedieť ešte pár vecí. Repliku rozlíši od originálu skutočne len odborník, kópia môže byť skutočne taká dobrá, že to laik nemá možnosť spoznať. Pred kúpou môžeme teda vyhľadať pomoc súdneho znalca. Nájdeme ho prípadne medzi zaregistrovanými odborníkmi a, samozrejme, znalecký posudok nás bude stáť nejaké peniaze. Ale vyplatí sa to, pokiaľ kupujeme nábytok drahý alebo vo väčšom množstve. Pokiaľ nejde o cenu závratnú, je nutné si aspoň nábytok dobre prehliadnuť, jeho celkový stav a následnú starostlivosť oň konzultovať priamo s obchodníkom.
Je potrebné si uvedomiť, že kupujeme skutočne starý nábytok, ktorý už si niečím prešiel, a je dobré zvážiť, či ho skutočne v tom konkrétnom stave chceme. Niektoré vady sa reštaurovať dajú, iné nie. A prichádza ďalšia podstatná úvaha o tom, či kúpime nábytok zreštaurovaný alebo nie. Pri reštaurovanom nábytku ťažko poznáme, či je pôvodný alebo je to len replika. Pokiaľ máme možnosť kontaktovať zručného reštaurátora, zamerajme sa radšej na kusy v pôvodnom stave. Cena starožitného nábytku je určená dopytom na trhu a je závislá na záujemcoch. Súvisí, samozrejme, so skutočným stavom nábytkového kusu a s materiálom, z ktorého bol daný kus vyrobený. Do úvahy sa berie aj náročnosť práce, pretože v každom období sa vyrábal nábytok nielen pre bohatú vrstvu, ale i pre chudobných. Cena sa mení tiež v závislosti na módnych vlnách.
Napríklad: nie je to tak dávno, pár rokov, kedy bol veľký dopyt po štýle biedermeier, v súčasnosti rastie záujem o secesiu. Hodnota nábytku je kolísavá, svoju stálu cenu si držia len luxusné kusy. Po samotnej kúpe je dôležité zaistenie bezpečného prevozu z obchodu. Uvedomme si, že sa jedná o drevo. Dosť problematické sú prevozy z tepla do zimy. Keďže drevo pracuje, dosky môžu praskať a trhať sa.
Najlepšie je objednať prevoz klimatizovaným autom na čo najmenšiu vzdialenosť. Na veľké vzdialenosti sa prevoz neodporúča. Originál ani replika by nemali stáť v miestnosti s podlahovým vykurovaním. Masívne drevo by sa mohlo vysušiť a skrútiť. Často je kúpa starobylej krásy spojená s investíciou času a s trpezlivosti, teda pokiaľ chceme naplniť svoju konkrétnu predstavu. Dobré je mať kontakt na obchodníka, ktorého poznáme a môžeme uňho nakupovať s dôverou.